Pri predstave zeleného štvorlístka sa v mysli vynorí symbol šetrnosti, ekológie a samozrejme šťastia. Alfa však tento symbol vybrala pre najvýkonnejšie verzie svojich modelov a tie nie sú práve charakteristické k významu symbolu. Výkon a rýchlosť evokujú dojem nehospodárnosti. Alfa Romeo demonštruje zeleným štvorlístkom, že vďaka svojim inovatívnym technológiám v oblasti down-sizingu objemu motorov dokáže vyvinúť rýchle a zároveň šetrné vozidlo.

Najmenšie MiTo z rodiny modelov je toho príkladom. Nakoniec je to dokonalé označenie, pretože štvorlístok pre šťastie z dávnej minulosti automobilky odkazuje na úspechy v športe. Teraz sa dá chápať ako aj úspechy v technologických inováciách.

MiTo zvonka príliš nevyniká dravým vzhľadom od ostatných slabších verzií. Optický paket je pomerne strohý. To, že ide o najvýkonnejšie MiTo naznačujú azda disky kolies, poza ktoré sa vynímajú ostro červené strmene bŕzd. Decentný čierny difúzor pod zadným nárazníkom splýva s vozidlom. V skratke, MiTo sa nehrá na extravagantný hot-hatch. To však neznamená, že nie je pekný.  Ba naopak! MiTo sa vydarilo, jednoducho už základný model je dokonalý. Načo hazardovať s veľkými spojlermi, difúzormi alebo mohutnými nárazníkmi?

Kokpitom som len letmo preletel pohľadom. Vodiča poteší zopár maličkostí, ktoré osobne v automobiloch vyhľadávam. Prvou z nich je posuvná lakťová opierka medzi prednými sedadlami s úložným priestorom. Ďalšia maličkosť ulahodí „antiekologickým“ zákazníkom a to možnosť deaktivovať start-stop systém. Akosi sa nehodí do automobilu s preplňovaným motorom so 170 koňmi pod kapotou. Ale deaktivácia tohto systému znamená odtrhnutie jedného lístku štvorlístka, pretože šetrí palivo pri každom zastavení na vyradenom prevodovom stupni.

Posledná maličkosť spočíva v červenom športovom podsvietení s reguláciou intenzity. Nezabudlo sa na podsvietenie tlačidiel na volante. Udeľujem veľký potlesk! Posed za volantom nevybočuje z priemeru bežných hatchbackov, akurát sklon sedadla počas jazdy môže znepríjemniť mohutnejším postavám, ktoré ťažko nahmatajú ružicu v stiesnenom priestore medzi B-stĺpikom a sedadlom. Inak sú sedadlá dostatočne veľké a majú slušné bočné vedenie. Plnia funkciu držania tela v rýchlych prejazdoch zákrutami.

Za kameň úrazu považujem tvar volantu. Nevhodný vzhľad sa dá prepáčiť, ale jeho polomer nie. Pred sebou máte skutočne kvalitne spracovanú palubnú dosku. Kombinácia farieb a materiálov dáva najavo posádke, že ste zaplatili o pár tisíc eur viac ako u iných modeloch. Odkladacích priestorov na drobnosti neostalo veľa. Avšak milo prekvapia držiaky na nápoje pre zadných cestujúcich. Nachádzajú sa netradične pod B-stĺpikom.

Teraz k motoru. Danú motorizáciu 1,4 MultiAir Turbo sme testovali vo väčšej Giuliette pred polrokom, zožala slávu v redakcii za mimoriadne agilné vlastnosti v spojení so systémom DNA. V MiTe pochopiteľne mohol motor prekvapiť ešte príjemnejšie. Menšia váha, kratší rázvor, výborný tvrdší podvozok a široké pneumatiky tomu len napovedajú. Práve MiTo prišlo s nápadom zmien charakteristiky jazdných vlastností prostredníctvom DNA, takže nebolo pochýb o zábave.

Prvé kilometre som absolvoval v nudnom režime „A“. Na oboznámenie sa s vozidlom postačí. Pokojne si jazdím mestom a začínam si všímať oneskorené reakcie na plyn a príliš silný účinok posilňovača riadenia. Prepínam do „N“. Normálny režim sa stotožňuje s prvým, žiadna zmena. Mierim na bratislavský obchvat, motor už bude takmer v prevádzkovej teplote. Štvorvalec temer nepočuť. Spotreba sa pri rýchlosti 100 km/h pohybuje na hranici 6 litrov. Vychádzam z Bratislavy, radím sa do ľavého pruhu, rýchlosť udržujem na 100km/h. Motor dávno pracuje v prevádzkovej teplote. Hmatám po tlačidle DNA a volím režim „D“. Čakám čo sa udeje. Nič! Skúšam ešte raz, informačný panel medzi budíkmi rýchlomera a otáčkomera mi hlása, že zvolený režim nemožno prepnúť. Prečo?

Najprv som sa obával, že importér značky chcel skrotiť novinárov a tak zasiahol do systému. Potom ma napadlo reálnejšie riešenie. Nikdy som neprepínal „déčko“ v Alfe za jazdy, znížil som rýchlosť pod 100km/h a opäť navolil „D“. Cítim ako motor ožil, priam kopnutie. Poloha plynového pedálu zrazu nekorešpondovala s dvoma predošlými režimami. Podraďujem na trojku a počujem krásne sýty zvuk nasávania turba! Začína zábava. MiTo sa bez váhania derie dopredu ako odtrhnutý vagón dole svahom. Nepoľavuje ani ďaleko za diaľničnými limitmi.

Pravá zábava začína na cestách plných zákrut. Zamieril som si to na Pezinskú babu. Tu bolo poznať MiTo v pravom duchu. Ostré zákruty reže v sprievode kvílenia širokých pneumatík, ale zadok nepustí vpred. S brzdami to bolo o poznanie horšie. Veríme, že na novom aute sú výborné, tie naše však boli poznačené drsným zaobchádzaním a zrelé na výmenu, 25 000 testovacích kilometrov sa podpísalo na ich devastácii. Je to pochopiteľné. Naproti tomu ma prekvapil podvozok. Ten nebol „dolámaný“. Nič nevŕzgalo, nekrútil sa, iba trošku znervóznie na hrboľatom podklade vozovky. Zaslúži si uznanie. Ostatné mechanické prvky – prevodovka, spojka a presné tuhé riadenie v „D“ režime sú bezproblémové.

Ak náhodou raz budete uvažovať o rýchlom malom hatchbacku, rozhodne neopovrhnite MiTom. Dizajnom vzbudzuje dostatočne silné emócie k zamilovaniu, výkonným motorom vás donúti poriadiť si ho.

Fotogaléria