Neviem, či som niekedy tento model vnímal ako extravagantný kočiar, keď bol novinka. Asi skôr nie, ale páčilo a páči sa mi dodnes. Pôsobí na mňa elegantným dojmom. V športovom pakete, ktorý náš šedý metalizovaný zázrak mal, si robil rešpekt na cestách. Veď aby nie. Číselné označenie 535d xDrive dávalo jasne najavo ostatným, že pod kapotou tohto nenápadného dravého elegána sídlil mocný trojlitrový radový šesťvalec s výkonom až 230 kW (313 koní).

Limuzína je veľmi obľúbená medzi úspešnými manažérmi, ale dokáže zastávať vynikajúcu rolu tiež v rodine. Majiteľa na každom kroku reprezentuje a ani po šiestich rokoch nepôsobí úplne zastaralo. My sme mali možnosť s týmto testovacím exemplárom vyraziť priamo do Mníchova, kde schádza z výrobných liniek. Viete čo to znamená? Že tých 313 vyzretých plnokrvných koníkov cválajúcich na všetky štyri poriadne popreháňame na nemeckých diaľniciach.

V histórii našich testov BMW nájdete napríklad 520d, Active Hybrid 5 a dokonca aj najvrcholnejšiu verziu M5. Dovolím si tvrdiť, že aktuálnu generáciu, továrensky označovanú F10, poznám veľmi dôverne. Po štvrtýkrát sadám za volant do rady 5 a na nič si nemusím zvykať. Opäť ma opantáva pocit výnimočnosti. Auto aj v interiéri vyžaruje nadmernú úroveň. Kvalitné materiály, perfektné sedačky a bohatá výbava sú hlavnými predpokladmi na zdolávanie skvelých a pohodlných zážitkov z cestovania.

Máme dočinenia s veľkou limuzínou, napriek tomu je uspôsobená skôr na cestovanie so štyrmi osobami na palube. Tá piata, sediaca v strede, uberá komfort krajným osobám na lavici a zároveň nemá kam poriadne uložiť nohy skrz vysoký stredový tunel. Ten je nevyhnutný kvôli pohonu oboch náprav. Za volantom sa sedí, ako inak, perfektne. Môžem sedieť vysoko aj nízko, sedačky sú veľkorysé ku chrbtici a bočné vedenie operadiel môžete nafukovať podľa potreby. Tým sa zabezpečí kvalitný posed pre akúkoľvek postavu.

Poďme však k tomu hlavnému. V jedno piatkové ráno sme sa zbalili vo štvorici bez problémov do objemného kufra BMW 535d xDrive. Každý zaujal svoje miesto v aute (ja za volant) a vyrazili sme z Bratislavy do Mníchova. Po naštartovaní motora sa mi opäť ozval veľmi známy, nezameniteľný, zvukový prejav šiestich valcov v rade. Pokojne vychádzam z mesta k hraniciam Rakúska. Na palube vládne ticho, keď auto ustáli svoju rýchlosť. Každé pridanie plynu však sprevádza tlmené hrmenie spod prednej kapoty motora. Znie to ako alfa samec medzi levmi, ktorý odpočíva po sýtej hostine z koristi.

Rakúskymi diaľnicami sa náš dostavník preplietol svižne. Spriahnutie s osemstupňovým automatom ZF je to správne orechové na rýchle dosiahnutie požadovanej rýchlosti. Veď krútiaci moment 630 Nm absolútne postačuje nato, že pošteklíte pierkom plynový pedál a 535d xDrive je za pár sekúnd na hranici diaľničného limitu. Prevodovka pritom drží otáčky maximálne do hodnoty 2000.

Vo veľkej miere som využíval tiež radarový tempomat, ktorý nereagoval prehnane. Spotreba sa ustálila na hodnote 7,2 litra na 100 km a mala tendenciu ešte klesať, keby nenastúpilo na rad Nemecko s diaľničným rýchlostným rajom. Prepol som si komfortný režim jazdy na športový so zapnutým ESP. Je na rade nezvyčajný test. Ako rýchlo sa asi dostane dvojtonová limuzína na rýchlosti cez 200 km/h?

Verte mi, ide to rýchlo. Reakcie motora aj prevodovky sú v športovom režime ozaj citlivé. BMW vystrelí po každom zošliapnutí pedálu na podlahu ako šíp z luku. Isto to nie je rovnaký pocit ako v modeli M5, no podobný určite áno. Chrbtice sa zarežú do sedadiel a kým pridávate, posádka sa z operadiel nevie odlepiť. Limitovanú rýchlosť 250 km/h dosahujem na celkom krátkom úseku. Prevodovka necháva točiť motor až do 5000 ot./min. a to aj v rýchlostiach okolo 240 km/h. Prevodový stupeň osem sa na rad ani nedostáva, jedine preradením páčkou na volante v manuálnom radení.

Kým rýchlosti 140 km/h až 200 km/h nie sú pre posádku príliš nepohodlné, nad úrovňou dvesto začína byť aerodynamika v aute podstatne hlučnejšia a päťka sa rúbe k svojmu obmedzenému limitu 250 km/h pomalšie. Neodporúčam držať volant inak ako dvoma rukami, pretože nárazový vietor v tejto rýchlosti mierne odhadzuje zo smeru aj také auto ako BMW rady päť. Sú potrebné malé korekcie volantom, hlavne po predbehnutí kamiónu.

Podvozok s adaptívnymi tlmičmi drží auto prikované k asfaltu. Dávajte si pozor iba na diaľničné mostné spoje alebo vyjazdené koľaje od kamiónov. Nie je to nič hrozné, ale auto si vo vysokých rýchlostiach mierne nadskočí, čo nemusí byť príjemné pre neskúseného vodiča. A ďalším faktorom bezpečnej jazdy v rýchlostiach nad dvesto je vaša ostražitosť, predvídavosť aj samotné brzdy.

Treba hľadieť aspoň 150 až 200 metrov pred seba, pretože päťka celkom dobre maskuje skutočnú rýchlosť v interiéri. Potom príde na núdzové brzdenie a vy môžete skončiť v kufri iného auta. V každom prípade, naše BMW nemalo problém brzdiť aj po niekoľkých razantnejších brzdeniach rovnako poctivo s dobrým účinkom. Stabilitu tiež nestrácalo.

A ako sa mení akustika motora spolu so spotrebou? Zvyšovanie otáčok až do maxima si zaľúbite i v tomto naftovom agregáte. Šesťvalec si pekne reve, no nikoho tým svojím zvukovým prejavom neruší. Dôkazom bola spiaca posádka v aute. No a tá spotreba. Na nemeckých diaľniciach neudržíte dlhodobo vysokú rýchlosť skrz hustú premávku. No berte to tak, že časté zrýchlenia z približne 100 km/h až 250 km/h na dvestokilometrovom úseku urobili priemer úctyhodných 10,8 litra. To je naozaj krásna hodnota!

Viezol som sa už v čomkoľvek, avšak stále ostáva u mňa BMW najprispôsobivejším autom pre dynamického šoféra. Vie jazdiť tichučko, komfortne, no keď mu naordinujete športový režim, vie sa zmeniť na drastickú diaľničnú šelmu. A to vie málo limuzín urobiť.

Fotogaléria