Spomínam na posledné dva redakčné testy Hondy Civic predošlej generácie. Obe boli benzínové. Prvá sa so mnou lúčila s atmosférickým motorom 1.8 i-VTEC a druhá predviedla, kam sa na konci svojho výrobného cyklu vedela dostať s výkonným turbomotorom. Rozmýšľal som pár mesiacov, aké bude prvé stretnutie s následnou generáciou. Je to tu! Mám za sebou prvý test a zobral som to pekne od toho najslabšieho derivátu.

Dizajn karosérie sa opäť posunul vpred o pár rokov, čo znamená, že medzi golfami, focusmi a octaviami bude Civic rozhodne viac vyčnievať. V červenej farbe s čiernymi diskami vyniká brutálna dynamika z vozidla. Predok hrozivo pozerá na okolie a srší z neho dlhoročná vyzretá sebaistota. Boky mi napovedali výrazné zníženie, ktoré vidieť hlavne v krátkych oknách a masívnych dverách. Z tohto pohľadu sa mi zdajú primalé kolesá ku karosérii. No a zadok. To je zasa jedno veľké čudo. Možno mu prídem časom na chuť. Názor si však určite urobte sami.

Pracovisko vodiča sa kompletne prepracovalo a s predchodcom nemá veľa spoločných čŕt. Možno len centrálna dotyková obrazovka ostala rovnaká. To ma dvakrát neteší, nakoľko jej menu, reakcie a ovládanie patrí medzi slabé stránky. Chválim však konvenčnejšiu palubnú dosku. Vodič má na všetko dosah a v porovnaní so starším Civicom sa mierne spriehľadnilo ovládanie, hoci je tu stále dosť tlačidiel. Chaos ostal zachovaný pri nastavovaní palubného počítača, ktorý potrebuje na obsluhu viacero tlačidiel.

Nato aký je veľký Civic zvonku, dovnútra som sa za volant vtesnal len tak-tak. Meriam pritom len 176 centimetrov, no ani v najnižšej polohe sedadla som nemal dostatočnú rezervu na hlavu. Vyšším zákazníkom odporúčam kúpiť model bez strešného okna, do jeho okrajov som si totiž neraz búchal hlavu. Stávalo sa to najmä pri potrebe zmeniť polohu sedenia. Paradoxne, vzadu sa majú dvaja pasažieri lepšie, pretože sedačky sú viac utopené.

Z praktického hľadiska patrí Honda Civic medzi väčšinu konkurencie, ak sa bavíme o odkladacích priestoroch v interiéri. Vo dverách sú plastové priehlbiny plytšie, ale dajú sa využiť na odloženie pollitrovej PET fľaše alebo automapy. Fakt som napísal automapy? :) Civic je však kráľom v základnom objeme kufra! V technických parametroch sa píše o 478 litroch, no keď otvoríte veko, nazriete do veľkej „čiernej diery“. Príručnú batožinu pritom odveziete vo falošnom dne, kde by radšej mohla sídliť plnohodnotná rezerva.

Desiata generácia Civicu je na maximálnej technologickej úrovni a udržuje krok medzi konkurentmi. Samozrejme, platí to o ponuke výbavy. Honda vybaví už základný model nadštandardne, takže sa netreba báť vyššej nadobúdacej ceny. Z prvkov spomeniem aspoň bezdrôtové nabíjanie telefónu, čí nastavenie tuhosti tlmičov. Nemal som dobrý pocit z radarového tempomatu, ktorý na môj vkus príliš opatrne reaguje na každú dopravnú situáciu. Napríklad sa neraz stalo, že zapípala detekcia prekážky. Žiadna prekážka však nebola.

Japonská automobilka naplnila najhoršie obavy zarytých fanúšikov atmosférických benzínov a predstavila svetu dva turbomotory. Testovaný mal objem 1.0 litra a tri valce, ďalší v ponuke disponuje 1,5 litrami so štyrmi valcami. Revolúcia dorazila po veľkom odolávaní aj do Hondy. Od začiatku som k Civicu s trojvalcovým motorom pristupoval s chladnou hlavou. Bolo mi jasné, že Japonci nezačali vyvíjať maličký turbomotor týždeň pred premiérou. Očakával som teda, že trojvalec bude na vysokej úrovni.

Moje odhady sa splnili a to do bodky. Trojvalec má naladený výkon na slušných 95 kW, pričom disponuje krútiacim momentom 200 Nm už od 1800 ot./min. Technické parametre predpovedajú dostatočnú pružnosť a silu pre bežnú jazdu. Naštartovanie studeného agregátu prezradí, čo sa skrýva pod kapotou, ale následne sa chvenie ustáli a prichádza na rad kultivovaný prejav. Na škodu veci, oproti atmosfére, sa stala maximálna izolácia zvukového prejavu.

Áno, Civic je rodinný automobil, takže tichosť v kabíne môžem rátať k plusom. Na druhej strane, je tu absencia toho krásneho stupňovitého revu 1.8 i-VTEC so stúpajúcimi otáčkami. Keď som sa chcel troška s novým turbomotorom zabaviť, zo začiatku bolo potrebné sledovať otáčkomer. Párkrát sa mi stalo, že utlmený rev motora zapríčinil, že sa ocitol v obmedzovači a ja som o tom ani nevedel. Navyše, na prvých troch kratších stupňoch, malý agregát ochotne zrýchľuje, no zároveň končí v ťahu niekde po prekročení 5500 ot./min. V spleti kľukatých ciest sa v dynamickom jazdení ťažšie hľadali správne stupne.

Aby ste ma nechápali zle! Novinka pod kapotou Civica sa ukázala len v tom dobrom svetle. Bežný majiteľ zrejme nebude týždeň testovať auto po Záhorí. Keď prišlo na pokojnú jazdu mestom, diaľnicami alebo okresnými cestami, rozumel som si s prevádzkou auta na sto percent.

Honda sa musela, ako každý výrobca, podriadiť prísnejším emisným smerniciam. A keď sa chcela niekam posunúť s výkonom a pritom zachovať emisie, odstránila jeden valec, znížila objem a dodala turbo. Výsledkom mala byť aj nižšia spotreba paliva. Nový Civic spotrebuje v praxi okolo 5,5 litra, ak si to „plachtíte“ malebnou krajinkou, potom do 7,5 litra v meste. Diaľnice si vypýtajú zhruba okolo osem litrov. Skoro podobné hodnoty vedel ponúknuť aj atmosférický motor, no ten začal byť pažravejší v okamihu dožadovania sa dynamickej jazdy.

Už v deviatej generácii Civicu som si pochvaľoval perfektnú radiacu páku šesťstupňovej manuálnej prevodovky. Nová je ešte presnejšia a pripravená na drsné športové zaobchádzanie. Stačí sa raz posadiť za volant, jedenkrát ním zakrútiť vo vyššej rýchlosti a zistíte, čo sa v novom Civicu skrýva. Dokonalý parkourista! To sa hádam ani slovami nedá opísať ako je toto auto ostré! Nikdy by som neveril, že dosiahnem rovnako pozitívne pocity ako pri Alfa Romeo Giulia. Civic zatáča, prehupne sa z jednej strany do druhej bez toho, aby musela zasahovať elektronika. Drží stopu ako by jazdil po koľajniciach.

K výborným jazdným vlastnostiam prispieva citlivo nastavený stabilizačný systém s funkciou AHA (Agile Handling Assist). Reaguje naozaj iba v kritických prípadoch. Viem, každý stabilizačný systém má rovnaké zameranie v aute, ale v Civicu je elektronika skutočne liberálna a zároveň maximálne citlivá. Pribrzdenie kolies skoro vôbec nespozorujete. Keby bol takto dobre naladený radarový tempomat... Podvozok opisujem pomaly k motokáre, no netreba sa báť tvrdého filtrovania. Civic jamy prechádza s citom bez veľkých otrasov.

Vzhľadom na veľkosť a zaradenie auta dostane zákazník viac, pretože si dovolím tvrdiť, že je to taký malý Type-R. Nie som úplne stotožnený s dizajnom, vadí mi na ňom viac vecí, napriek tomu získal moje sympatie a rozprávam o ňom iba s úsmevom na tvári. Ak naberiete odvahu a odhodláte sa pre novú Hondu Civic, zaručene nespravíte zle. Púta na seba pozornosť, poskytne množstvo priestoru (nie vpredu) a vodič bude z každej jazdy vystupovať plný radosti.

Fotogaléria