S týmto nemeckým kombíkom som sa už veľmi dobre zoznámil pri teste s motorizáciou 1.6 CDTi BiTurbo a poriadne ho prevetral do Chorvátskeho mesta Vodice. Astra ST urobila na mňa veľmi silný dojem z riadenia. Prišla síce o adaptívne tlmiče z predchádzajúcej generácie, no taktiež rapídne schudla. Pri niektorých verziách sa píše až o 200 kg. Jazdecky sa tak znateľne zlepšila a drahý adaptívny podvozok jej nechýbal. S odstupom času som si chcel vyskúšať i niečo benzínové. Tak prečo nie rovno najsilnejší motor 1.6 TURBO s dvesto koníkmi pod prednou kapotou?

Na konkrétnom testovacom kúsku, okrem sýtej červenej farby, nemáte šancu vyčítať športové ambície rodinného kombi. Opel Astra ST nie je ani s motorom 1.6 TURBO vizuálne odlíšená od slabších variantov. To je troška škoda. Rovnakú mienku nadobúdam po nasadnutí do interiéru. Avšak, na stredovom paneli palubnej dosky pribudlo tlačidlo „Sport“. Vyšívaný volant, anatomické športové sedadlá a vyšívaná manžeta radiacej páky, to sú maličké detaily, ktoré viete získať v príplatkoch slabších motorizácií.

Keby ste si chceli prečítať o statických dojmoch z interiéru ako i o funkčnosti, všetko podstatné odznelo v recenzii Opel Astra ST 1.6 CDTi BiTurbo. Nebudem chodiť ďalej okolo horúcej kaše a rovno štartujem. Studený chod štyroch valcov celkom pekne lahodí do uší, po pár sekundách sa však stíši na minimum. Spálený benzín vychádza z dvoch koncoviek výfukov, po jednej z každej strany nárazníka. Jazda môže začať.

Na pokojnú jazdu mestom treba mať troška citlivejšiu nohu na spojku aj plynový pedál. Pokiaľ radíte stupne skôr, než dosiahne motor maximálny krútiaci moment 300 Nm (1700 ot./min.), tak nedochádza k cuknutiam po preradení. Avšak, za touto hranicou začne byť štvorvalec výrazne citlivý na plyn. Akoby vodičovi dával jasne najavo, že ho dusí a musí začať poriadne žmýkať do maxima.

Pokušenie som skúsil rovno za značkou konca mesta. Prvé zošliapnutie plynu na podlahu a vytočenie až k 6500 ot./min. sprevádza, okrem riadnej porcie zdravého športového zvuku, aj silné tlačenie chrbtice do operadiel. Takto nejako si predstavujem rýchly rodinný kombík. Od jednotky manuálnej prevodovky až po šestku, agregátu nedochádzal dych. Bude to spôsobené aj priaznivou nízkou váhou karosérie. Odzrkadľuje sa to na samotnom priemernom apetíte, ktorý predstavoval 8,2 litra na 100 km. Astru ST som výdatne používal na diaľnici a v meste.

Športový mód v aktuálnej generácii zabezpečí rýchlejšiu odozvu na plynový pedál a stuhnutie posilňovača riadenia. Nemá už vplyv na tuhosť tlmičov, ale ani ju nepotrebuje. Konštruktéri sa mimoriadne dobre pohrali s podvozkom. Bol tu použitý Wattov priamovod, spolu s ktorým sa skombinovali vlečné ramená spojené torzne pružnou priečkou. Ak ste poslednej vete nerozumeli, vysvetlím ako to v praxi pracuje.

Výhod použitého podvozkového riešenia je hneď niekoľko. V prvom rade sa podarilo ušanovať hmotnosť, či priestor. Navyše, tento priamovod zlepšuje stabilitu a komfort jazdy, hlavne v zákrutách. Vďaka nemu pri bočnom zaťažení kolesa na zadnej náprave nedochádza k veľkému odľahčeniu druhého kolesa, pretože naň pôsobí rovnaká sila práve cez priamovod. V praxi som mal skutočne dojem, že Astra ST sa v zákrutách ozaj menej nakláňala, hoci pruženie sa mi zdalo dosť mäkké.

Nemám veľa argumentov nato, aby som budúcich majiteľov tohto motora v Astre ST odrádzal od kúpy. Práve naopak, je ako šitá pre majiteľov, ktorí už majú rodiny s deťmi, no chcú si dopriať istú dávku dynamiky, komfortu a priestoru na cestách k svokre.

Fotogaléria