A posunuli sa konečne aj v Anglicku, kde zišiel z pásov pred necelým rokom Jaguar F-PACE. Sám som sa čudoval, prečo Jaguaru trvalo tak dlho, kým prišiel na trh prvý model radiaci sa do terénnej kategórie vozidiel. Veď jeho konkurenti si mastia dlane zo ziskov predaja SUV a crossoverov viacero rokov. Poniektorí už stačili prestriedať dve až tri generácie. V každom prípade, nováčik si zobral všetko dobré od svojich súrodencov značky a pohon štyroch kolies z Land Roveru. Bude to stačiť?

Moje prvé stretnutie naživo s červeným krásavcom bolo mimoriadne napínavé. Na obrázkoch sa mi zdal menší ako v skutočnej veľkosti. Navyše, výrobca charakterizuje F-PACE skôr k triede crossoverom, avšak po tom, čo som si prečítal v materiáloch a čo som uvidel, mám dôvod pochybovať. Prejdime si celý dizajn, stojí za pár riadkov navyše.

Páči sa mi, že šéfdizajnér Ian Callum ponechal všetky hlavné rysy zo štúdie C-X17 predstavenej na medzinárodnom autosalóne vo Frankfurte pred troma rokmi. Predná maska korešponduje s aktuálnou modelovou paletou Jaguaru. Vpredu má niečo z XF-ka vďaka veľkej maske a príbuzným svetlometom s LED technológiou. Zadné svetlomety zasa pripomínajú príbuzenstvo so športovým kupé F-TYPE.

Poviete si, taká robustná šelma s masívnymi tvarmi bude vážiť viac ako dva slony. Popravde, karoséria F-PACE dosahuje necelých 300 kg váhy. Až 80% celkovej váhy komponentov, vrátane modulárnej podvozkovej platformy IQ(AL), tvorí hliník. Ďalších 18% pripadá na vysokopevnostnú oceľ a zvyšné 2 percentá sú z horčíka. Chuťovka je napríklad zadné výklopné veko zhotovené z kompozitných materiálov. Inými slovami povedané, výzor Jaguaru F-PACE by sa dal prirovnať k vrcholovému športovcovi. Svalnatý, ale iba s nevyhnutnými kilami.

Očarujúci exteriér strieda športovo ladený interiér. V nami testovanom exemplári nie je núdza ohľadom komfortu, luxusu alebo nejakej tej výnimočnosti oproti iným konkurentom. Vyzdvihnúť musím dvojfarebnú kombináciu červenej a čiernej, ktorá dokonale ladí s farbou karosérie. V červenej sú napríklad kožené výplne dverí, vnútorné časti kožených sedadiel alebo kovové páčky pod volantom. Okrem toho, čiernou kožou je potiahnutá hádam celá plocha palubnej dosky.

Vo výbave môžu figurovať tie najrozmanitejšie prvky, ktoré vás len napadnú. Nechýba radarový tempomat, vyhrievané/ventilované sedadlá (vzadu len vyhrievané), 3D navigácia, laserový Head-Up displej, audio Meridian so 17 reproduktormi a pod. Koniec koncov, naštudovať si cenník viete určite aj sami. Podstatnejšie je zhodnotenie intuitívnosti ovládania jednotlivých nastavení od palubného počítača cez klimatizáciu až po navigáciu.

V palubnej doske dominujú dva digitálne displeje, jeden v prístrojovom paneli znázorňujúci všetky potrebné informácie o jazde a druhý dotykový v stredovej konzole nazvaný InControl Pro s 10,2 palcovou obrazovkou. Vzhľadom na fakt, že som mal už dočinenia s modelom XF, neočakával som, že prepínanie funkcií palubného počítača bude v F-PACE iné. Chaotické, neintuitívne a na všetko potrebujete urobiť hádam aj desať krokov, kým nastavíte požadované informácie. Za jazdy to dosť vodiča rozptyľuje, až napokon zastaví na krajnici a poriadne sa sústredí na nastavovanie. Chce to určitú prax a ani jeden týždeň mi nestačil nato, aby som si zvykol po pamäti prepínať potrebné údaje.

Dotykový displej v stredovej konzole má niekoľko nesporných výhod a jednu veľkú nevýhodu. Hoci je menu krásne na pohľad, s vysokým rozlíšením, čo oceníte pri zobrazení parkovacej kamery , a rozdelené do štyroch základných menu (rádio, navigácia, preferencie a telefón) prestavovanie a hľadanie jednotlivých informácií opäť odvádza pozornosť.

Nato vás upozorní systém písomnou výstrahou po každom naštartovaní a v tomto prípade výstrahu neberte na ľahkú váhu. Zadávať navigačné povely budete spočiatku v odstavných pruhoch alebo parkoviskách. Pýtam sa, prečo tu nemôže byť radšej jeden centrálny ovládač ako majú nemeckí konkurenti? Dotyková obrazovka navyše nie vždy reagovala na povely prsta.

Zvykať si tiež budete na nezmyselne vysoko položené ovládače elektrických okien. Na tradičnom pľaci totiž sídlia tlačidlá na pamäť sedadla a odomykanie/zamykanie dverí zvnútra. Nastáva situácia z praxe. Prichádzam k rampám podzemného parkoviska, chcem stiahnuť okno, aby som si zobral lístok. Miesto stiahnutia okna sa dočkám odsúvania sedadla. Na ceste z parkoviska si pre istotu párkrát preverím, či funguje centrálne zamykanie. Ako u Talianov!

Ešte pred jazdou sa pozrime na miesto v interiéri. Až po usadnutí som pochopil, prečo výrobca prirovnáva tento model ku crossoverom. Kým zvonku máte pocit veľkého auta, vnútri sa postupne prechodom z predných sedadiel na zadné rapídne znižuje miesto pre pasažierov. Vpredu si nájdu vhodnú polohu rôzne veľkosti postáv, no práve od nich potom záleží v akom komforte budú cestovať pasažieri vzadu, kde nie je veľa miesta hlavne na hlavu a do šírky. Prekvapivo dobre si vedie batožinový priestor so základných objemom 650 litrov.

Je čas prevetrať šelmu slovenskými cestami a zamierim s ňou i do ľahšieho terénu. Základnú ponuku tvorí dvojlitrový štvorvalec spaľujúci naftu, spriahnutý s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou a hnanou zadnou nápravou. V našom prípade bol pod kapotou spomínaný dvojliter, avšak disponoval permanentným pohonom všetkých kolies a prevody radila osemstupňová automatická prevodovka. Výkon 132 kW a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,9 s nesľubovali ohromné zážitky, avšak papierové hodnoty nie sú všetko.

Prebúdzanie studeného agregátu ma trocha sklamalo. Jeho prejav nepatrí k tým najkultivovanejším na aké som zvyknutý u ostatných prémiových značkách. Rozbeh nebol posluchovo o nič lepší. Po zahriatí sa štvorvalec o niečo stíši, no stále by to mohlo byť o dosť lepšie. Našťastie, toto je asi jediný zaznamenaný nedostatok z pohonného ústrojenstva. Prejdime si teraz množstvom superlatívov.

Kde začať? Napríklad dynamika. Ono, je síce pravda, že F-PACE so základnou jednotkou neroluje asfalt za sebou, zároveň však nie je žiadny lenivec. V okolí Drietomy, kde som testoval aj XF-ko, veľmi ochotne ťahal do kopca a prevodovka sa nebála nechávať motor v otáčkach pár sekúnd. Sekvenčné radenie pod volantom tu akosi dávalo zmysel, hoci som hodnú chvíľu rozmýšľal prečo. Dôvod bol podvozok.

Anglická šelma sa vie krásne vrhať do zákrut, začo vďačí práve výbornej hmotnosti. S vyváženým podvozkom, podporou všetkých kolies a rýchlou automatickou prevodovkou sa na pár minút dá s F-PACEom zašantiť na kľukatých cestách. Karoséria sa nenakláňa nejako výrazne a brzdy v serpentínach neodchádzajú po tretej zákrute. Pár zdĺhavejších brzdení z vyššej rýchlosti zniesli.

Tento crossover dokáže plnohodnotne s jazdnými vlastnosťami vzdorovať Nemcom. Tajomstvo vo výbornej obratnosti sa skrýva práve v náhone. Ten odvádza za normálnych okolností viac sily na zadné kolesá a v prípade nutnosti prenesie 50% síl na prednú nápravu. A práve pre tieto schopnosti by mal niečo zniesť i v teréne.

Elegána som veľmi nechcel trápiť, avšak pred testom mnou dobre známej blatistej poľnej cesty v Karpatoch neušiel. Svetlá výška 21,3 cm a brodivosť 52,5 cm napovedajú, že F-PACE sa ani v miernej šlamastike nestratí. Na limit ako prvé narazia letné cestné pneumatiky a následne dlhé previsy predku a zadku. Výjazdy do prudších kopcov na šmykľavom povrchu zvláda bez zaváhania, rovnako aj stavy, kedy sa ocitne niektoré z kolies vo vzduchu. Celkový komfort na palube ostáva zachovaný. Do kabíny prichádzajú iba tlmené odrazy od tlmičov.

Prvotina z terénneho segmentu sa Jaguaru vydarila. Má niekoľko užívateľsky komplikačných riešení a trošku hlučnejší dvojliter, no kompenzuje to krásnym dizajnom, luxusom na palube a výbornými jazdnými vlastnosťami.

Fotogaléria